Spôsobilosť lekára pre trekking

/F.Berghold, Rakúska Spolocnost Horskej a Výškovej Medicíny, Handbuch der Trekking- und Expeditionsmedizin, 1997/

Iba lekár dobre orientovaný v problémoch expedičnej medicíny môže efektívne zabezpečovat zverenú skupinu, pričom musí jasne odlišovať a uprednostnovať predovšetkým medicínsku zodpovednosť a podporu účastníkov pri ich zdravotných tažkostiach od vlastného zážitku z podujatia. Popri obsiahlych vedomostiach zo všobecnej, športovej, neodkladnej, tropickej a výškovej medicíny, musí sa postarat aby mal k dispozícii zodpovedajúci medicínsky výstroj. Okrem toho musí už pred cestou poznať čo najpodrobnejšie infraštruktúru zdravotníckych možností a služieb a miestny záchranný systém v cielovej oblasti. Mal by vedieť s koho asistenciou môže v prípade potreby rátať. V tradičných krajinách pre trekking pribúda chaotických situácií a lekár by mal doporučiť účastníkom uzavretie poistenia pre transport záchrannými leteckými spoločnosťami pri ochorení v zahraničí. Musí byť finančné krytie často horentných nákladov na primárnu záchranu z miesta úrazu či ochorenia do najbližšej solídnej nemocnice, alebo na letisko. Zostava medicínskych potrieb pre trekkingové podujatie mimo alpských podmienok a možností je náročná a závisí od jeho druhu, charakteru, zloženia účastníkov a nie v poslednom rade od osobnej skúsenosti lekára. Nasledujúci zoznam by mal byt iba orientačným. Vyhli sme sa v ňom vymenovaniu jednotlivých medikamentov a to nie len pre ich rozdielne pomenovanie v medzinárodnom merítku, ale aj pre spomenutú, vlastnú skúsenosť lekára. Špecifické z konkrétnych liekov sú uvedené pri liečbe špecifických porúch zdravia v týchto podmienkach.

Lieky proti:

* výšková choroba /acetazolamid, ibuprofen, sumatriptan, dexamethason, nifedipin/.

* apnoické pauzy v spánku

* miestne omrzliny /ASS, nízkomolekulárny dextran/

* šok, dehydratácia

* vyčerpanie

* bolesti každého druhu /per os, sublinguálne, cípky, lokálne, parenterálne/

* hnačka, zápcha, zvracanie, plynatosť

* poruchy trávenia

* kašel, nádcha, bolesti hrdla

* ochorenia ucha

* vírusové infekcie

* bakteriálne zápaly /ATB/

* malária

* parazitické červy

* alergia, asthma

* ekzémy, kožné mykózy

* poštípanie hmyzom, kožní paraziti

* slnečný úpal

* keratokonjunktivitis

* stomatitis

* miestne infekcie /jódové a iné roztoky a maste/

* haemorrhoidy

* srdcovocievne ochorenia, angina pectoris

* poruchy spánku /benzodiazepiny/

* stavy vzrušenosti

Obväzový materiál:
* viac trojcípych šatiek

* elast.obväzy rôznej šírky

* náplaste rôznej velkosti

* rýchloobväzy rôz.velkosti

* mastná gáza, mul

* kožné dezinf.prostriedky

* vata, buničina, prúžky tamponády

* elastické pomôcky

* rolky pre taping

* rolovaný leukoplast

* sádrové obväzy /všetko v rúznej šírke/

 

I n é:


Niektoré údaje z prác zahraničných autorov /Rotman,Jenny,Berghold/

 Vplyv faktorov vysokohorského prostredia  / Rotman /


faktor - porucha - ochrana


nedostatok kyslíka - pokles výkonu - aklimatizácia

 horská choroba

chlad - omrzliny - odev a výstroj

 podchladenie - úkryt

nízka vlhkost - dehydratácia - dostatok tekutín

 pokles výkonu

UV žiarenie - poškodenie kože - ochranné maste

 snežná slepota - ochr.okuliare


 


Neobvyklá telesná námaha u príležitostných návštevníkov a netrénovaných osôb

   Zloženie vzduchu

 kyslík 21%

 dusík 78%

 ostatné 1% /vzácne plyny, CO2 a i./

 Platí do nadmorskej výšky 80 - 110 km.

 


 Štandartná atmosféra /ICAO/
  Výška v m - tlak vzduchu v /torr/ - parc.tlak O2


0 760 - /101,1 kPa/ - 159,2 /suchý, 149,3 vlh./

1000 - 674 - 141,2

2000 - 596,3 - 124,9

4000 - 462,5 - 96,9

6000 - 354,2 - 74,2

8000 - 267,4 - 56

8848 m - 236 /tabulkovo/ 243-255 /prakticky - /Everest/ rozdiel hrúbky vrstvy  vzduchu oproti rovníku


 Parciálny tlak kyslíka v arteriálnej krvi  v závislosti od nadmorskej výšky

výška v m - PaO2 - dolný limit


0 - 11,6 kPa - 87 torr 75

1220 - 10,1 - 82 69

2440 - 8,6 - 76 63

5500 - 4,9 - 65 53

 SaO2 76%

7500 - 3,1 - 24

 SaO2 51%


Pomery v zmiešanej žilnej krvi:

v 6700 m pokles PO2 vo vzduchu o 2/3  pokles PO2 v zmieš. žilnej krvi o 1/2


Rozdelenie výšok  z medicínskeho hladiska

stredné .................................... 1500 - 3000 m

velké ...................................... 3000 - 5300 m

extrémne ................................... nad 5300 m

AKLIMATIZÁCIA je možná len do výšky 5300 - 5500 m

"Zóna PORÚCH" pre zdravých začína medzi 3000 - 3500 m

"TERAPEUTICKÉ VÝŠKY" /Halhuber/ sú výšky 1500 - 2500 m


   Všeobecné účinky výšok  z hľadiska zaťazenia kardiovaskulárneho systému  /E.Jenny/

 neobvyklá námaha

 psychické nároky

 stressové situácie

 účinok liekov, dopingových preparátov
 
 
 

 Špecifické účinky výšok  /Jenny/

Pokles parciálneho tlaku kyslíka s pribúdajúcou výškou

/V 2900 m o 30%, v 5500 o 50%/

Úbytok vodnej pary s pribúdajúcou výškou

/V 2900 m je len málo nad 50% oproti morskej hladine/

Pokles teploty vzduchu s pribúdajúcou výškou

/Lineárne 6,1 st.C na 1000 m výšky, závisí však velmi od miestnych meteorologických podmienok/


Ohrozenie chladom vo veľkých a stredných výškach sa podceňuje:

AKTUÁLNE STRATY TEPLA V NEČASE A VETRE SÚ VÄČŠIE AKO BY SA MOHLO ZDAŤ PODĽA TEPLOMERA !!

Ericsson:

- 10 st.C pri sile vetra 20 m/sec. = 72 km/hod. zodpovedá - 36 st.C pri bezvetrí,

- 20 st.C pri rovnakej sile vetra zodpovedá - 52 st.C pri bezvetrí.

 

 Pobyt v terapeutickej výške  osobám s kardiovask.ochorením  pod lekárskou kontrolou sa doporučuje:

 * pri labilnej hypertenzii

 * s ischemickou chorobou a po infarkte  myocardu / najmenej 3-6 mes.po/

 pulzová frekvencia pri námahe by nemala  prekročit 70-85% maxima stanoveného záťazovým testom  /Inama, Humpeler, Halhuber/


   Posúdenie možností osoby s patologickým záťazovým EKG  /E.Jenny/

 Nevyhnutné obmedzenie:

 * zistiť hodnoty kľudového pulzu a P pri zaťažení  do limitu prvých symptómov /max.ergometr.pulz/

 * Súčet kľudového P s 50-60% rozdielu medzi kľudovým a  max.ergometr.P je hranicou, ktorá by sa nemala prekročiť.
 
  MAXIMÁLNA SPOTREBA O2 /aj u trénovaných osôb/ S KORONÁRNOU CHOROBOU dosahuje najviac 30-35 ml/kg/min. Väčšie VYTRVALOSTNÉ zaťaženie sa pre nich NEHODÍ !


  Tolerancia výšky chorými s ICHS a námahovou angínou pectoris

 rýchly výstup do výšky 1600 m :

žiadne nové ischemické zmeny myokardu

žiadna zmena v obvyklom ponámahovom obraze sledovaných

 vo väčších výškach  už signifikantný pokles výkonnosti

 /Marticorena 1990/
 


 Náhly presun do výšok lanovkou  /Jenny E./

 osobám vyššieho veku s norm.,alebo pat. nálezmi  na obehovom systéme možno povoliť ak  znášajú výkon aspoň 50 W počas 6 min.bez subj.tažkostí  a obj. zhoršenia dôležitých kardiovaskulárnych funkcií
 


   Základné pravidlá pre horolezcov
 /Jenny E./

* najlepšia možná "fitness" pred nástupom na podujatie

* v prípravnom tréningu zaťaženie veľkých svalových skupín  30-40 min.denne, alebo 60-90 min.3x týždenne na  submaxim.hodnoty P :

 Vzorec: kľudový pulz + /max.P z ergometrie - kľudový pulz x  0,60/

* Maximálna spotreba O2 u zdravého vytrvalostného horolezca aspon 45 ml O2/kg/min.

* Pri výškovom horolezectve etapovitý výstup a spať tak nízko ako  to okolnosti dovolia.

* Zdravotné problémy sa musia vyjasniť už doma.

* Druh, závažnosť a štádium zistenej poruchy zdravia limitujú  aktivitu v horách na účelnú mieru výkonu.


     Záťažové EKG pred odchodom do výšok sa doporučuje u :

 * obezita /Jenny E./

 * fajčenie

 * telesná inaktivita

 * diabetes mellitus

 * hypertenzia

 * vysoká cholesterolémia

 * ICHS
 



 

 

  Akútne pôsobenie výšky

 zmeny funkcií srdcovocievneho systému

 * vzostup pulzovej frekvencie

 * vzostup min.volum srdca

 * pokles max.spotreby O2

 * vzostup tlaku v A.pulmonalis

 /zvlášť pri telesnej námahe/
 


   UV žiarenie

 * Intenzita s výškou prudko rastie

 * Sneh naviac odráža 75 - 90% lúčov


 Energetická náročnosť pohybu v horách /Rotman/

Chôdza po nerovnom teréne /5-6 km za hod./........30-40% VO2 max.  s nákladom 20-25 kg ....40-50% VO2 max.

Pri sklone terénu nad 20% závislosť od vertikálnej zložky:

- Výstup rýchl. 450-600 výšk.m/hod. ...............50% VO2max.

- Zostup rýchl. 1000 " " " ...............30-40% VO2max.

 

 Výdaj energie na 1 kg tel. hm. / 1 hod. /Berghold/

Chôdza do mierneho svahu ..................... 15,5 kJ

ľahké skalné lezenie ......................... 14,2-41,8 kJ

V strmej skale................................ 25,1-64,8 kJ

Extrémne skalné lezenie./pomalší pohyb/....... 25,1-58,1 kJ

 

Celodenný výdaj energie pri výkone vo výške 4.000 m az 41.800 kJ  /Eigelsreiter/

Fyzický výkon a podchladenie 

Zdatní jedinci s vysokou VO2 max.môžu podávať dlhodobý výkon

 pri spotrebe O2 2-2,2 l/min. /50-60% ich VO2 max./

Osoby s VO2 max.pod 3 l/min. pri rovnakom výkone rýchle  vyčerpanie - musia znížit tempo pohybu - menšia  produkcia tepla - začína chladový tras,  /VO2 stúpa o dalších 30-50% - VÝSLEDOK :  CELKOVÉ PODCHLADENIE.
 

/Preklad a úprava MUDr. Miko I./