Neuropsychologia je interdisciplinárny priestor, ktorý sa zaoberá diagnostikou a rehabilitacným liecením porúch vyššej nervovej cinnosti. V oblasti horskej a výškovej medicíny sa zameriava na výskum úcinkov pobytu vo výškach, na psychické procesy a na ich súvis s príznakmi akútnej horskej choroby /Acute mountain sickness = AMS/. Jej pracovným polom sú predovšetkým tzv.výškou podmienené poruchy kognitívnych funkcií, psychomotorickej výkonnosti ako aj zmeny nálady a osobnosti. Referát by mal byt prehladom neuropsychických faktorov, ktoré sa podielajú na riziku nehody v horách a uvádza názory na krátkodobý a dlhodobý pobyt v rôznych výškach z neuropsychického hladiska.

ZDROJE NEBEZPECIA:
 Štatistiky horskej nehodovosti rôznych horských spolkov /OeAV, DAV, SAC/ predkladajú kazdý rok presvedcivý dôkaz, ze na turistov a horolezcov cíha i isté riziko. Ani ten kto dosiahol vrchol, nie je ešte v bezpecí.
 Z coho pozostáva?
 Na jednej strane z vonkajších podmienok : horský svet, prírodné podmienky, pouzívaný materiál a výška, sú zdrojmi potencionálneho exogenného nebezpecia ako je zvrat pocasia, pád kamenov, strmost terénu, lavíny, alebo zlyhanie materiálu, ak by sme chceli niektoré vymenovat.
 Ako však všetci vieme, môze nehoda v horách vzniknút celkom, alebo scasti z vnútorných prícin. Sú dané fyzicko - psychickou konšteláciou jedinca a tvoria rôzne potenciálne endogenné nebezpecie. Na tabulke c.1 sú tieto endogenné zdroje nebezpecia rozdelené do 4 skupín. Kazdá z nich zahrna rôzne faktory, pri com horská nehoda vo všeobecnosti nie je výsledkom jediného z nich, ale väcšinou je prícina multifaktoriálna.

4 okruhy endogenných zdrovov ohrozenia:
/* = jednotlivé faktory, ** hlavný faktor/

1. Psychicko/psychologické zdroje
* miera skúsenosti
* miera bezstarostnosti
* rizikové správanie
* sociálne zaradenie /samotár - skupinovo pôsobiaci/
* motivácia pre výkon
* odreagovanie
* prekompenzovanie /komplex menejcennosti/
* nálada /emocionálny typ/
** osobnos? /nehodový typ/ - psychická konštelácia.

2. Psycho/fyziologické zdroje
* kondícia/tréning
* rýchlost výstupu
** únava

3. Neuro/psychologické
* pozornost a poruchy koncentrácie
* /porušené/ centrálne videnie /explorácia, ostrost, adaptácia na svetlo a tmu, zrakové ilúzie/
* rýchlost kognitívnych procesov
* reakcná rýchlost
* poruchy ucenia a pamäti
* poruchy a reci a vyjadrovania
* poruchy priestorového vnímania
* kognitívna kontrola /porucha celných lalokov/
* nálada /emocionálne zmeny/
** aklimatizácia

4. Medicínske zdroje
* predošlé zdravotné poruchy /napr.epilepsia, cievna insuficiencia, polyneuropathia, slabost srdca a obehu/
* náchylnost k AMS
* /neliecený/ plúcny opuch
* /neliecený/ mozgový opuch
** aklimatizácia

 Existuje bohatá literatúra o incidencii a profylaxii AMS a jej nebezpecných komplikácií - výškového opuchu plúc /High altitude pulmonary edema = HAPE/ a výškového opuchu mozgu /High altitude cerebral edema = HACE/. Odborníkom i horolezcom je dobre známe, ze pobyt neaklimatizovaného nad 4000m môze spôsobi? AMS. Je však stále málo štúdií o neuropsychologických fenoménoch podmienených výškou, t.j. o zmenách v kognitívnych, psychomotorických a afektívnych funkciách. Vykryštalizovali sa 2 línie skúmania. Prvá, ktorá sa casom dobre vypracovala spocíva vo výskume pomocou akútnej hypoxie vyvolávanej v hypobarickej komore, uplatnuje sa napr.v letectve. Avšak údaje v nej získané sotva mozno bez výhrad aplikovat na situáciu chronickej hypoxie, ktorá je prípadom horolezca. Autori preto uprednostnujú štúdie v teréne /druhá línia/ a pozorujú symptómy a zmeny behom horolezeckého výstupu.

KRÁTKODOBÉ NÁSLEDKY HYPOXIE
Ward, Milledge a West sa zhodujú, ze funkcie CNS sú vo výške 4500m narušené. Náhly vzostup do tejto výšky vedie k docasnej ischémii mozgu, pri com mozno zistit prechodné , organické poruchy mozgu, alebo psychosyndrómy. Uz v 20. a 30. rokoch sa vykonali psychologické testy na expedíciách v Himalájach a Andách vo výškach 4000-6000m, ktoré preukázali, ze rýchlost výstupu predstavuje závazný faktor ovplyvnenia ich výsledkov a ze uz v týchto výškach je komplex psychologických funkcií výrazne ovplyvnený, co si zasluhuje pozornost.
Nezodpovedanou zostáva stále otázka, ci aj v menších výškach môzu existujovat jemnejšie zmeny. Hoci existuje štúdia z hypobarickej komory, ktorá tvrdí, ze uz vo výške 2000m dochádza k nenápadnému ovplyvneniu psychických funkcií, väcšinou sa o vierohodnosti jej metodiky pochybuje. Tune uskutocnil prehlad príslušnej lieteratúry za roky 1950 a 1963, ktorý uzatvoril konštatovaním, ze do výšky 3000m, nie je postihnutý psychomotorický výkon cloveka. Ani dalšie štúdie vo výške 3050m na Piz Buin, nepotvrdili porušenie kognitívnych procesov. Mozno to uzavriet tak, ze dnes je málo vedomostí o priebehu rôznych neuropsychických funkcií vo výškach 2000 az 4000m.
Naproti tomu vo výškach 4000 az 5000m dnes rýchle pribúda psychologických štúdií. Ich výsledky mozno uzavriet tak, ze výpady v krátkodobej pamäti - t.j.obmedzenie schopnosti prijímat nové informácie - je najcitlivejším indikátorom nastupujúcej AMS.

DLHODOBÉ NÁSLEDKY HYPOXIE
Je stále viac dôkazov, ze pretrvávajúca hypoxia pri pobyte vo výškach nad 4500 az 5000m, môze vyvolat okrem rôznych, prechodných a ciastkových, tiez dlhodobé poruchy kognitívnych funkcií. Najcitlivejšou z nich je pozornost. Štúdie uskutocnené na ôsmych svetoznámych horolezcoch, vykonané najmenej 5 mesiacov po ich návrate z výšok, svedcili pri viacerých návratoch pre tzv. frontálny syndróm. Menila sa pri tom spôsobilost vykonat naucený psychologický test a schopnost koncentrácie bola znízená. Naproti tomu Jason, Pajurkova a Lee, nepotvrdili podobné, dlhodobé následky u 12 úcastníkov výpravy na Everest. Predbezne sa dá len konštatovat, ze v 8. z 10. podobných štúdií, sa poukazuje na to, ze dlhodobý pobyt vo velkých výškach vedie k dlhodobému poškodeniu centrálneho nervového systému so zmenami osobnosti a pretrvávajúcimi neuropsychickými deficitmi.
 

Preklad a úprav MUDr. Miko I.