Príchod zimy a zimnej lezeckej sezóny prináša so sebou mnohé objektívne nebezpečenstvá a to najmä miestne a celkové poškodenie chladom. Dlhé státie na štandoch, vystavenie mrazivému vetru, náhly zvrat počasia, straty rukavíc, časti oblečenia, to je len pár z mnohých príčin prinášajúce poškodenie organizmu, v ťažkých prípadoch až smrť postihnutého. Preto je na mieste povedať si aspoň základné postupy na predchádzanie vážnych následkov omrzlín a podchladenia.

Miestne poškodenie chladom (omrzliny):
Na základe posledných výskumov sa postupy pri miestnom poškodení chladom zmenili. Predtým sa doporučovalo postihnuté končatiny pasívne zahrievať, najmä napr. vložením postihnutej končatiny pod šatstvo, priamo na holé telo, či už sebe, alebo záchrancovi, na chatách zahrievať vodným kúpeľom. Toto už prakticky neplatí. Čo sa týka rúk, pokiaľ nie je postihnutý v bezvedomí, alebo nedošlo k zraneniu končatiny, tak málokto dopustí vážnejšie omrznutie. Väčšinou už pri prvých bolestiach si horné končatiny zahrejeme, či už pohybom, spustením horných končatín pozdĺž tela , resp. trením v rukaviciach jednej ruky o druhú, alebo vložením pod šatstvo. Ja sám mám skúsenosti, že pri zimnom lezení ľadov som musel odsadnúť do zbraní pre silné bolesti v oboch rukách, (zovretie zbraní a teda tlakové obmedzenie prietoku v artériách + poloha rúk nad hlavou veľmi zásobeniu rúk krvou nepridáva), následne som si asi cca 15 min. zahrieval ruky pod šatstvom na holom tele, citlivosť v bruškách prstov mám porušenú ešte aj teraz 3 týždne po výstupe. Často dochádza k poškodeniu chladom dolných končatín, ktoré sú síce pomerne dobre chránené skeletovými topánkami, majú však minimálnu možnosť pohybu, sú prakticky stále v kontakte so snehom a ďalšie negatívne faktory pristupujú pri centralizácii obehu či už zranení, podchladení, stresse atď.. Ak dôjde či už pri dolných, alebo horných končatinách k poškodeniu chladom, k strate citlivosti a poruchám hybnosti, ktoré nie je schopný lezec aktívnym pohybom obnoviť, resp. lepšími ochr. prostriedkami (ďalšie rukavice,spustenie rúk pozdĺž tela a pohybom horných končatín), je dôležité vyhnúť sa pasívnemu ohrievaniu poškodených končatín a naopak treba ich zaizolovať proti prísunu tepla zvonka, pokiaľ to ide, prerušiť výstup, zabivakovať, alebo sa dostať na najbližšiu horskú chatu a ohrievať telesné jadro. Tkanivá pri podchladení majú minimálne nároky na kyslík. Ak ich ohrejeme zvonku, nároky na kyslík stúpnu, ale zásobenie krvou nie je dostatočné, tkanivá podliehajú poškodeniu. Ak budeme zahrievať telesné jadro teplými roztokmi, trochou alkoholu a zabránime prístupu tepla z vonku do končatiny na min. 24 až 48 hodín (zabalenie končatiny do bonekanu, flisu, vaty, na vrch Al-fólia) a ďalším stratám tepla telesného jadra (studené, premočené šatstvo, vystavenie vetru, chladu atď), dosiahneme že omrznutá končatina sa pomaly bude prekrvovať a ohrievať z vnútra pri dobrom prekrvení, nároky tkaniva budú plne pokryté, končatina po rozmrazení a ukončení liečby može byť absolútne bez poškodenia. Z medikamentov môžeme podať Anopyrin (Aspirin, Acylpyrin) ako prevenciu zrážania krvi v postihnutej končatine.

Celkové poškodenie chladom:
Príčiny celkového poškodenia chladom sú nám väčšinou dobre známe (precenenie vlastných schopností za zlého počasia, náhly zvrat počasia, nedostatočné oblečenie, zasypanie lavínou, vyčerpanie atď.)
Pri celkovom podchladení je potrebné čo najrýchlejšie kontaktovať HS, resp. mobilnými telefónmi centrálny dispečing rýchlej zdravotníckej pomoci: t.č.155, odkiaľ pôjde informácia Horskej Službe a Leteckej záchrannej službe, podľa letových podmienok a dostupnosti, zároveň je vždy veľmi dôležitý transport postihnutého na najbližšiu horskú chatu resp. budovu kde je možné zakúriť a zohriať vodu. Ideálne je ak je nabízku aj dostatočne veľká a rovná plocha na pristátie vrtuľníka. Podľa stupňa podchladenia začíname s liečbou.

Stupne podchladenia:
1.st.(31-35st.C): Triaška, zmodrenie rúk, nôh, pier, ťažkopádnosť, sťažené hovorenie.
2.st.( 29-31 st.C): Triaška, zmätenost, delírium, svalová stuhlosť.
3st. (25-29 st.C): Začervenanie, opuch, bezvedomie, arytmie, fibrilácia komôr, neprítomnosť pulzu, fixované rozšírené zreničky.
4.st. (pod 25 st.C): Nedýcha, zástava srdca, príznaky smrti.

Liečba:
Pri prvom stupni vykonávame pasívne vonkajšie zohrievanie, prístrešok pred prostredím, odstránenie studeného a vlhkého šatstva, vrstvy šatstva, alebo prikrývok, teplé tekutiny. Pri druhom stupni musíme aktívne zvonku ohrievať trup elektrickými ohrievacími prikrývkami, fľašami s teplou vodou, ohrievacími vankúšmi, radiačnými ohrievačmi, ohrievacími lôžkami, Pri 3.a 4. st. zahájume kardiopulmonálnu resuscitáciu a vonkajšie zohrievanie do príchodu pomoci, pretože v týchto štádiách je účinné najmä aktívne zohrievanie jadra hlavne invazívnymi metódami.

Podľa odbornej tlače, materiálov Leteckej záchrannej služby f.Air Transport Europe Poprad a informácií MUDr. H. Zajaca-vedúceho lekára LZS ATE spracoval MUDr.Vopálenský Branislav.

Reakcia na článok:
Ahoj Braňo!
Pri prehliadaní internetovskej stránky, ktorú spravuješ, sme si prečítali článok s názvom Liečba omrzlín a podchladenia. Keďže sa odvolávaš na odbornú tlač a materiály Leteckej záchrannej služby, nedá nám, aby sme nezareagovali.
Postupy pri liečbe omzrlín sa naozaj v poslednom čase zmenili, ale práve v opačnom zmysle, než uvádzaš Ty. Došlo to dokonca tak ďaleko, že prof. Gerhard Flora (bývalý prednosta Kliniky cievnej chirurgie v Innsbrucku) vypracoval pre Osterreichische Gesselschaft fur Alpin und Hohenmedizin záväzné doporučenia (akceptované celou odbornou verejnosťou) a tie sa diametrálne odlišujú od postupov, ktoré uvádzaš Ty. Taktiež prof. Miral zo Zaragozy, ktorý sa intenzívne zaoberá výskumom lokálneho poškodenia chladom, vo svojich článkoch detajlne popisuje patofyziologické mechanizmy vzniku, prevenciu i liečbu a tu hovorí o aktívnom ohrievaní zvonku, o pasívnom ohrievaní sa ani nezmieňuje. Preto pred publikovaním takýchto názorov a hlavne na Internete, ktorý je všeobecne dostupný by sme doporučovali dôkladne si tému naštudovať, konzultovať a až potom publikovať. Môžeš tým mnohých, ktorí nekriticky preberú tvoje názory, zaviesť a v konečnom dôsledku poškodiť pacienta. Problému celkového podchladenia sa venuješ spôsobom nedostatočným, vzhľadom k závažnosti témy. Problematika celkovej hypotermie je závažná a zložitá, náš kolega písal o nej atestačnú prácu, my sme sa ňou na našich seminároch zaoberali a máme za sebou i niekoľko prípadov liečby závažnej hypotermie. Dospeli sme k istým algoritmom, ktoré vychádzajú z dôkladného naštudovania problematiky a sme ochotní o nich diskutovať.
V oboch článkoch vidíme závažné nedostatky, ktoré nezodpovedajú úrovni súčasných poznatkov. Bolo by celkom prospešné vyprovokovať diskusiu na túto tému a boli by sme radi, ak by si našu reakciu zverejnil na spomínanej stránke.
V Poprade, 15. 9. 1998 Dr.Tono Hanušín, ARO Poprad
Dr. Marcel Sedlačko, LZS Poprad

Reakcia MUDr. Vopálenského B. Chir. odd. V. Hágy, na list MUDr. Sedlačka M. Letecká záchranná služba ATE Poprad a MUDr. Hanušina T. ARO NsP Poprad, z 15. 9. 98:
Dňa 15.9.98 mi bol doručený list kde boli spochybnené mnou publikované postupy liečby miestnych omrzlín a vytýkaný nedostatočný rozsah témy celkového podchladenia. V liste autori popisujú že postupy liečby sa zmenili v opačnom zmysle ako uvádzam. Neviem či išlo o omyl alebo štylistickú chybu, ale postupy (aktívne zahrievanie končatín zvonku), sa praktizujú už mnoho rokov v liečbe miestych omrzlín, prakticky všade na svete, čiže nejde o zmenu ale o dlho rokov nezmenený postup. Postup uvedený v článku „Liečba omrzlín a podchladenia“, ktorého som autorom, je prakticky rovnaký s postupom napr. publikovaným v článku Dr. Gerharda Floru, rozdiel je iba v tom že kým v článku Dr. Floru, ale aj iných autorov sa okrem iného doporučuje prísun tepla do postihnutej končatiny zvonka, v mojom článku sa doporučuje iba izolovať postihnutú končatinu od okolia(teda zabrániť prístupu chladu do končatiny, ale aj tepla).
Všetky ostané postupy, laické aj medicínske zostávajú nezmenené. Článok je hlavne písaný ako návod prvej pomoci pre laikov, preto som sa snažil vyhnúť všetkým odborným výrazom a medikamentóznym postupom, okrem podania bežne dostupných a voľne predajných liekov. Článok Dr. Floru je koncipovaný ako odborný text, kde je popisovaný aj postup liečby lekárom horskej záchrany. Všetky články, ktoré som mal na túto tému v poslednej dobe k dispozícii, sa líšili od môjho iba vo vyššie popisovanom detaile (ktorý má podľa mňa svoje fyziologické opodstatnenie, ale debatu o patofyziológii omrzlín by som ponechal na patofyziológov, pretože mám pocit že nikto z nás, ktorí sme v tomto spore zainteresovaní špecializáciu v odbore patofyziológie (najmä omrzlín) nemá. Ďalej ma autori listu varovali pred škodlivým vplyvom publikovania „svojich názorov na internete a možným poškodením, pacienta a doporučili mi tému si dôkladne naštudovať. Čo sa týka publikovania škodlivých názorov, tak na stránkach Horskej medicíny sú uvedené články aj od iných autorov, ktoré sú v spornom bode zhodné s článkom Dr. Floru. U nás, pokiaľ mi je známe neexistuje žiadny prípis ministerstva zdravostíctva o štandartných terapeutických postupoch pri miestnych omrzlinách, vychádza sa z prác
prevažne zahraničných autorov, ktoré ako znovu podotýkam sú s mojím článkom zhodné, až na jeden vyššie popisovaný detail. Čo sa týka dôkladného naštudovania témy, mal som k dispozícii materiály skrípt Alpskej športovej medicíny a prvej pomoci pre horských vodcov - od Dr. MIKA, ďalej materiály z bulletinov Spoločnosti horskej medicíny Českého horolezeckého zväzu, ktoré zostavil jej predseda MUDr. Rotman, materiály, ktoré prezentovala Letecká záchranná služba na Vedeckej schôdzi Spolku spišských lekárov (boli voľne k dispozícii aj v tlačenej forme, ďalej písomné a ústne informácie od MUDr. Henryka Zajaca vedúceho lekára Leteckej záchrannej služby ATE Poprad a vedúceho lekára oddelenia prednemocničnej starotlivosti NsP Poprad, ktorý, práve pre ústnu formu podania informácií článok osobne lektoroval (bez výhrad podotýkam). Preto pochybujem že informáciev článku by mohli poškodiť pacienta.
Ďalej je mi vytýkané že problematike celkového podchladenia sa: „venuješ spôsobom nedostatočným, vzhľadom k závažnosti témy“- koniec citátu. K tomu by som rád ešte raz podotkol že článok Liečba omrzlín a podchladenia nie je článok pre lekárov činných v horskej záchrane (na to sú tam iné články od renomovaných zahraničných autorov hlavne z alpských krajín), ale pre širokú laickú verejnosť v rámci prvej pomoci postihnutému. Verím že autori listu majú vypracované postupy pre liečbu celkovej hypotermie a nepochybujem že sú obšírne a správne, pretože sú obaja lekári horskej záchrany a Leteckej záchrannej služby, kde sa s týmto problémom v zimných mesiacoch pomerne často stretávajú, ale nepredpokladám že tieto medicínsko terapeutické postupy by boli laikovi v horách niečo platné, bez vybavenia a prístrojovej techniky a to už nehovorím o nutnosti medicínskeho vzdelania.
Bol som nemilo prekvapený agresívnym chrakterom listu, najmä ak som mnoho krát deklaroval, ba priam vyzýval na publikovanie na stránkach horskej medicíny, možno si účastníci diskusného fóra Jamesáckeho serveru pamätajú moju sprácu kde som vyzýval všetkých, ktorí majú k dispozícii nejaké články s tematikou horskej medicíny aby ma kontaktovali za účelom publikovania. Nie som proti konštruktívnej kritike, v medicíne je vždy priestor na pochybnosti na oboch stranách, som rád keď dostávam súhlasné alebo nesúhlasné, resp. kritické pripomienky, ale bol by som rád, keby kritika vychádzala nie z vlastného presvedčenia o svojej pravde, ale z vyvrátenia pravdivosti tezy oponenta na základe najnovších vedeckých poznatkov. Ja netvrdím že mám absolútne pravdu, nikto nie je neomylný, ale názor „ je to tak, lebo doteraz sa to tak robilo“, by bola brzda všetkého pokroku v medicíne a ak mi autori dokážu, že článok „Liečba omrzlín a podchladenia“, je v spornom bode mylný, uvediem v úvode že tento postup je ešte v štádiu overovania a že sa zatiaľ nedoporučuje.
Vo Vyšných Hágoch 18.9.98, MUDr. Vopálenský Branislav.