ÖSTERREICHISCHE GESELLSCHAFT FÜR ALPIN- UND HÖHENMEDIZIN
ALPINMEDIZINISCHES  MERKBLATT  1
Prvotné opatrenia pri miestnych omrzlinách
Z originálu od Gerharda Floru preložil Dr.M.Sedlačko, apríl 1998.
 

Miestne omrzliny sú chladové poškodenia tkaniva, ku ktorým dochádza v dôsledku jednorázovej chladovej traumy. Postihnutá časť tela je studená, biela a necitlivá a s kĺbmi sa dá iba ťažko pohybovať.


I.stupeň miestneho omrznutia je charakteristický chladom a bledosťou, ako aj pichavou bolesťou v postihnutej oblasti kože. V úvodnom štádiu je koža úplne biela a necitlivá, v nasledujúcich dňoch sa vyfarbuje do hneda a môže sa tiež odlišovať od podkladu.

II.stupeň lokálneho poškodenia chladom je klinicky relevantný až po znovuohriatí, a to začervenaním, opuchom a obrazom pľuzgierov, ktoré sú zpočiatku naplnené seróznym obsahom.

III.stupeň miestnych omrzlín je charakteristický lokálnym odumretím tkaniva, nekrózou s čiernou zoschnutou kožou a tuhým podkožím, ktorého rozsah sa vykreslí najskôr za dni až týždne a postihuje prevažne tie časti tela, ktoré sú okrem účinku chladu vystavené aj pôsobeniu tlaku. Na hranici živého a odumretého tkaniva sa po týždňoch až mesiacoch vykreslí trhlinka vyplnená najčastejšie hnisom a sekrétom,  demarkačná čiara.

Pri liečbe miestnych omrzlín je dôležité zdôrazňovať, že pokus o roztopenie údov nemá žiadny zmysel, pokiaľ sa organizmus nachádza v stave podchladenia s vysokovystupňovanou centralizáciou krvného obehu. Najskôr po celkovom znovu- ohriatí nasleduje otvorenie arteriálneho riečisťa vedúceho do periférie. Roztopenie zamrznutej končatiny, znovuohrievanie má nastúpiť prirodzenie čo najskôr, avšak len vtedy, ak je vplyv nedávno pôsobiaceho chladu vylúčený. Výškový horolezci majú preto so svojimi omrznutými nohami radšej zostúpiť do základného tábora, než začať s ich rozmrazovaním vo výškovom tábore. Pri obraze pľuzgierov na nohách by sa nemali pokúšať obuť si topánky, ale mali by čakať na transport dolu.
 

A) Na mieste nešťastia vrámci vzájomnej pomoci

1. Centrálne ohrievať telesné jadro podávaním horúcich, osladených nápojov.
2. Omrznuté časti tela chrániť pred ďalším pôsobením chladu, mokré oblečenie nahradiť suchým.
3. Nevtierať sneh, nemasírovať.
4. Ohrievať omrznuté časti tela na vlastnom tele (napr. ruku vložiť do podpažia).
5. Priviesť cudzie telesné teplo (napr. chladom poškodené nohy uložiť do podpažia priateľa).
6. Naložiť sterilné suché obvínadlá, žiadne masti. Voľne uložiť do ležiacej polohy. V prípade, že nie je prítomné celkové podchladenie, nechať aktívne pohybovať postihnutými končatinami.
7. Pri nerozsiahlych omrzlinách umožniť samostatnú chôdzu, pri ťažších pasívny transport.
8. Nepodávať žiadne lieky, okrem protizrážanlivých preparátov (Aspirín).
9. Vyhľadať vyhriate priestory (horská chata).
 

B) V horskej chate priateľmi alebo horským záchrancom

1. V dostatočne vyhriatom priestore pridať k teplým, osladeným nápojom alkohol.
2. Ohrievať postihnuté časti tela vo vlažnom vodnom kúpeli a prilievať horúcu vodu doposiaľ, pokiaľ je bolestivosť v poškodených častiach ešte znesiteľná. Zohriať v priebehu pol hodiny na približne 38 st.C.
3. Je dovolené podávať orálne analgetiká podľa potreby.
4. Nastupujúce pľuzgiere nepunktovať, neotvárať, sterilne prikryť.
5. Postihnuté končatiny vysoko polohovať, ale nechať pohybovať.
6. Pri obraze pľuzgierov pasívny transport, potom je nevyhnutné klinické ošetrenie.
7. Nerobiť žiadne prognostické závery.
 

C) Okamžité ošetrenie horským záchranným lekárom

1. Parenterálne podávanie analgetík.
2. Lokálne ošetrenie pľuzgierov obväzmi napustenými masťou Sofratulle a Nebacetínovým púdrom.
3. Podať intrevnóznu infúziu (Anti-sludge-preparáty, napr. Rheomakrodex).
4. Podať nízkomolekulárny heparín.


V prvých dňoch po chladovej traume nerobiť žiadne prognostické závery o lokálnom chladovom poškodení.

1. Včasné profylaktické podanie inhibítorov agregácie (napr. Aspirín) je opodstatnené a má sa vykonať, hoci doposiaľ to nepotvrdila žiadna kontrolná štúdia.
2. Naša súčasná štandardná liečba pozostáva v úvode z ARWIN - liečby k zníženiu hladiny fibrinogénu s dvoma ampulkami ARWINu v prvý deň a pol až jednej ampulky v nasledujúcich dňoch, pričom hladina fibrinogénu má byť na tretí deň v terapeuticky účinnej hladine 70 - 100 mg%.
3. Fibrinolytická liečba streptokinázou alebo urokinázou je opodstatnená len vtedy, ak sa môže zahájiť ihneď po ohrievacom kúpeli.
4. Nízkomolekulárny heparín sa má podávať vtedy, ak ARWIN - liečba nemôže byť nasadená z rôznych dôvodov.
5. Prostacyklin (PROSTAVASIN) sa bude v budúcnosti používať určite častejšie, aj keď sú naše vlastné skúsenosti s týmto preparátom obmedzené na niekoľko prípadov.
6. Celková antibiotická profylaxia by mala byť použitá pri všetkých miestnych poškodeniach chladom s obrazom pľuzgierov alebo gangrény, pretože už najmenšia miestna infekcia zhoršuje prognózu.
7. Vždy sa má urobiť prevencia tetanu.


 Lokálna liečba miestnych omrzlín sa musí prevádzať obzvlášť starostlivo a pozostáva z nasledujúcich opatrení:

1. Vysoké polohovanie omrznutej končatiny k prevencii sekundárneho opuchu.
2. Masťové obväzy v prvých dňoch, aby bola koža chránená pred vysychaním.
3. Neotvárať alebo punktovať zpočiatku napäté pľuzgiere.
4. Pri infikovaných alebo otvorených pľuzgieroch denne antibiotická kúpeľ a lokálny antibiotický obväz (Nebacetin). Dodatočné orálne alebo parenterálne podávanie antibiotík je nevyhnutné iba pri celkovej infekcii (sepse).
5. Nekrotické tkanivo, prípadne voľné nechty sa majú pri dennej výmene obväzov odstrániť.
6. Je bezpodmienečne nevyhnutná nanajvýš starostlivá toaleta rán, predovšetkých na demarkačnej hranici, aby sme sa vyhli zaplaveniu sekrétom.
7. Principiálne sa majú používať kožu šetriace náplasti.
8. Časti kože proximálne od demarkačnej čiary sa majú ošetrovať vtieraním tukových mastí.
9. Chirurgické odstránenie nasleduje najskôr po týždňoch až mesiacoch, keď je mumifikácia nekrotických oblastí a vykreslenie demarkačnej línie úplne ukončené. Konzervatívna liečba pokračuje preto dovtedy, pokiaľ telo samo vykreslí amputačné hranice. Každá včasná amputácia príliš horlivými chirurgami netrpezlivým pacientom vedie k zlým výsledkom a prináša so sebou veľmi častú nutnosť opakovanej amputácie.
10. Pri amputácii prstov je nevyhnutné po skrátení nekrotických kostí ich krytie kožným štepom.
11. Pri amputáciách v členku je nevyhnutné brať ohľad aj na ortopedické hľadisko.