Postup pri lavínovom nešťastí
Autor: MUDr. Braňo Vopálenský <(at)>,
Zdroj: MUDR. Braňo Vopálenský, Vydáno dne: 05. 12. 2006
Jak zachraňovat z laviny
Zima se blíží. Leckdo plánuje vyrazit do hor již během Vánoc a tak nezaškodí si trochu zopakovat něco o lavinách, i když lepší je, když se do laviny vůbec nedostaneme.
Pohyb v horskom teréne v zimnom období
prináša väčšinou so sebou nebezpečenstvo zasiahnutia lavínou. Problematika
lavínovej záchrany je špecifická čo sa týka nájdenia a vyprostenia zasypaného,
ale najmä poskytnutia prednemocničnej starostlivosti.
Lavíny sú na území nášho štátu zimným
prírodným javom v stredohorských a vysokohorských polohách. Lavínový terén
je charakteristický veľkým sklonom, hladkosťou a kompaktnosťou povrchu
v mieste odtrhu, expozíciou s nadmerným hromadením vetrom previevaného
snehu a chýbajúcim zastúpením vyššej vegetácie.
Lavínové útvary: Snehová doska, prevej a vankúš.
Sú to útvary vytvorené vetrom s labilným
stavom. Snehová doska je veľmi krehký plošný útvar, s častým výskytom po
snežení s vetrom a víchricou. Snehový prevej a vankúš majú väčšie vertikálne
navrstvenie na menšej ploche, zaťažením sa ich labilita stupňuje.
Popis charakteristika a triedenie lavín:
Pod pojmom lavína myslíme jednorázové
gravitačné premiestnenie množstva snehovej hmoty z úboča nadol, ktoré
pri svojom pohybe môže spôsobiť poškodenie prostredia a ohrozenie života.
Lavína sa podľa morfologickej charakteristiky delí na 3 pásma: pásmo odtrhu,
transportné pásmo a pásmo nánosu.
Tato desková lavina se utrhla pod tíhou jednoho člověka při vyhlášeném 1. stupni lavinového nebezpečí (tj. při nejnižším)., foto: Tomáš Kublák
Pásmo odtrhu:
Spadá do kritického miesta najväčšieho
ťahového napätia v snehovej pokrývke. Odtrh je miesto zlomu, resp. rozpojenia
snehovej pokrývky. Podľa tvaru sa odtrhy delia na bodové a čiarové.
Bodový odtrh znamená vznik pohybu snehu
v jednom bode, ktorý sa smerom na dol zače kužeľovito rozširovať. Čiarový
odtrh znamená kľukatú ostrohrannú čaru, pričom rovina zlomu je kolmá na
spádnicu svahu. Vedľajší názov lavíny vzniknutej z čarového odtrhu je
aj doskovitá lavína. Po uvoľnení snehu sa jeho masy pohybujú po šikmej
naklonenej rovine nadol. Ak sklzný povrch vytvára
niektorá pevná snehová vrstva uprostred snehovej pokrývky
tak hovoríme o
povrchových lavínach.
Keď odtrh siaha až na terén, tak ide o
základové
lavíny.
Kvalita snehu: nový sneh(väčšina lavín),
starý sneh, môžu byť vlhké alebo počas mrazivých dní suché.
Príčny vzniku: samovoľné alebo umelé.
Samovoľné lavíny vznikajú prirodzeným vývojom procesov zmien množstva a
fyzikálnych vlastností snehu. Zmenšovanie pevnosti vzniká v dôsledku preťaženia,
nárastom hmotnosti nového snehu a tiež fyzikálnou premenou štruktúry jednotlivých
elementárnych částíc snehu (napr. čsom sa sneh v hĺbke mení z pôvodnej
snehovej vločy na beztvaré zrno -
deštruktívna
metamorfóza a následne sa postupne mení rôznymi fyzikálnymi
procesmi na kónický kryštál (dutinovú inoväť)- konštruktívna metamorfóza.
Tento proces, najmä ak sa nachádza niekde
v hĺbke snehovej pokrývky vrstva tvrdšieho snehu a na ňom je vrstva dutinovej
inoväte, maximálne znestabilňuje snehovú pokrývku). Umelé podnety sú spôsobené
náhlou prítomnosťou-zaťažením snehovej pokrývky cudzím prvkom
(pád skaly, živočíchy, čovek).
Transportné pásmo:
Je to priestor lavíny, od zlomu odtrhu,
až po miesto spomalenia a zastavenia prúdenia. V transportnom pásme sa
vytvorí zreteľná lavínová dráha a prebehne premiestnenie do pásma nánosu.
Podľa priečeho tvaru dráhy lavíny delíme na plošné a žľabové. U plošných
prevláda rozmer šírky a spravidla ich bočé obmedzenie nespôsobuje terén.
Dráha žľabovej lavíny je úzka a dlhá. Minimálna šírka lavíny je miesto,
v ktorom dochádza k veľkým tlakom a zvýšeniu rýchlosti.
Dĺžka dráhy je závislá od terénu, rýchlosti, množstva a kvality snehu,
priechodnosti dráhy. Výška hladiny lavíny závisí od množstva prúdiaceho
snehu.
Prúdenie snehových más: Tečenie, kĺzanie,
prevaľovanie a gúľanie. Kompaktné snehové masy sa rozlamujú
a rozdrobujú. Pohyb je podobný pohybu hustej tekutiny-
tečúce
lavíny. Prachové lavíny sa pohybujú vo vzduchu v podobe
padajúceho oblaku, pohyb je vírivý, turbulentný, má veľkú rýchlosť s účinkami
smršte. Má veľký dynamický náboj a pôsobí mohutným dojmom.
Pásmo nánosu:
Počas transportu sa rýchlosť pohybu
pomaly znižuje. Snehové masy sa nepravidelne hromadia a vznikajú haldy.
Nakoniec sa prúd zastaví úplne. Úsek lavíny, kde sa sneh nahromaďuje, je
pásmo nánosu. Lavína môže mať hlavný a vedľajšie nánosy. Najčastejšie majú
jeden kompaktný nános na dolnom konci. Tvar je rozmanitý. Po zastavení
prúdenia žľabovej lavíny je v tvare dlhého, v priečom reze nepravidelného
valca. Pri rozliatí na plochom teréne ma nános viac lalokov. Štruktúra
nánosu sa rozdeľuje podľa veľkosti
kusov(hrubý,jemný). Často v nánose bývajú prímesy rôzneho druhu (skaly,
vetvy, kmene). Pre štatistiku má význam výška čela, šírka a dĺžka nánosu,
hĺbka haldy.
Rozsáhlé laviniště na značené turistické cestě v Žiarské dolině., foto: Tomáš Frank
Hľadanie zasypaných osôb:
Lavínou zasypané osoby sa nachádzajú pod povrchom
nesúrodého materiálu. Prvou rozhodujúcou
požiadavkou je ich rýchle nájdenie. V súčasnosti už veľa osôb pohybujúcich
sa v horskom teréne nosí lavínové hľadače -PIPS-y, ktoré umožňujú rýchlu
lokalizáciu zasypaného a jeho vyprostenie. Ďalšia metóda je nasadenie lavínového
psa a to najprv rýchlym zbežným spôsobom a potom pomalým podrobným spôsobom.
Preniknutie pachu spod povrchu snehového nánosu a jeho ďalšie rozplynutie
je závislé od intenzity pachu, dĺžky zasypania, kvality snehu (poréznosť),
smeru s sily vetra, teploty a vlhkosti
vzduchu a snehu. Najpriaznivejšie prepoklady pre úspešný výsledok hľadania
psa je, keď zasypané osoby sú živé, lavínový nános je porózny, teplota
snehu je málo pod 0°C a na lavíništi je kľud bez cudzích pachov. Z hľadiska
výhody nasadenia psa na pachovo čistú
lavínu je potrebné aby sa psi dostali na lavínište s prvým zásahovým družstvom.
Nácvik prohledávání laviniště na kurzu, foto: Jan Polák
Ak pes zlyhá, tak do práce nastupuje sondovacie družstvo. Sondovanie je
systematické prebodávanie nánosu. Prevádza sa dvojakým spôsobom, buď redšie-t.j.
jednotlivé vbodnutia sú vo vzdialenosti
75x70cm, alebo hustejšie a to jemnosondážou, pričm sa dosahuje hustota
bodov 30x35 cm. Jemnosondáž do hĺbky 2,5-2,8m je naprosto istá metóda.
Je však veľmi náročá na čas, množstvo ľudí a materiálu.
Stupne lavínového nebezpečnstva
Stupeň | Stabilita snehovej pokrývky | Pravdep.uvoľnenia |
1 | Dobre spevnená, stabilná | Možné malé snehové zosuny |
2 | Dobre spevnená, na ojed. extremnych svahoch len mierne spevnená | Možný ojedinelý výskyt lavín pri mechanickom zaťažení |
3 | Na extrémnych strmých svahoch mierne až slabo spevnená | Uvoľnenie lavíny pri malom mechanickom zaťažení, na strmých svahoch možný výskyt samovoľných malých až stredných lavín |
4 | Snehová pokrývka je na väčšine lavínových svahoch slabo spevnená |
Veľká pravdepodobnosť uvoľnenia avín, na väčšine lavínových svahoch už pri najmenšom mechanickom zaťažení, vznikajú samovoľné stredné a veľké lavíny |
5 | Snehová pokrývka je všeobecne slabo spevnená a nestabilná |
Možný vznik veľkých lavín aj na menej strmých a netradičých lavínových svahoch |
---|
Postup pri lavínovom
nešťastí
Lavínová záchrana:
Záchranu v lavínach u nás vo Vysokých Tatrách realizuje
Horská Služba Tanapu v spolupráci s
Leteckou Záchrannou Službou ATE, resp.
Oddelením Prednemocničej Starostlivosti NsP Poprad a
Dobrovoľným Zborom Tatranskej Horskej Služby.
Postup organizovania záchranných prác:
Postup sa líši od spôsobu tiesňovej výzvy. Poslednú dobu s rozvojom mobilných telefónov pribúdajú hlásenia
priamo z miesta nešťastia, volajúci adresujú tiesňovú výzvu či na dispečng
THS alebo priamo na Dispečng RZP. Mnohokrát svedok, alebo priamo menej
zranený, či nezranený účstník lavíny, hlási nešťastie na najbližšom miestie (horskej
chate, stanici lanovky u službukonajúceho či náhodne sa vyskytujúceho čena
THS).
Prachové laviny se mohou zdát bezproblémové, avšak i ty jsou velmi nebezpečné., foto: Tomáš Frank
V každom prípade sa tiesňová výzva dostane
buď na Dispečng THS, alebo RZP. Dispečng LZS dostáva hlásenie o lavínovom
nešťastí priamo z RZP alebo THS, mnohokrát zachytí vo vysielačke už prvé
hlásenie a sám si žiada doplňujúce informácie. V prípade dobrých letových
podmienok je LZS väčšinou prvá zo záchranných zložiek na mieste nešťastia, kde zloží
materiál, záchrancov, psov, prípadne ak už bol postihnutý vyprostený, tak
aj okamžitý transport do zdravotníckeho zariadenia. Ak nie, transportuje
ďalších záchrancov, materiál, atď.
V prípade zlých letových podmienok je
situácia zložitejšia. Dochádza k organizovaniu klasickej záchrannej akcie,
do ktorej nastupuje množstvo ľudí, ktorí sa terénnymi vozidlami, snežnými
skútrami snažia dostať čo najbližšie k miestu nešťastia, dalej však sú
nútení postupovať po vlastnej osi, čo je aj s materiálom znače zdĺhavé
a namáhavé. THS musí zabezpečť dostatok ľudí, čo najmä v pracovných
dňoch v dopoludňajších hodinách keď čenovia Dobrovoľného Zboru THS sú
vo svojich občanskych zamestnaniach, je obtiažné. THS musí zabezpečť lekára, vzhľadom
na nutnosť intenzívnej starostlivosti pre postihnutých a lekár slúžiaci
na RZP sa nemôže zúčstniť priamo záchrannej
akcie pre možný paralelný výjazd RZP k inému prípadu. RZP napriek tomu
musí byť informovaná o priebehu záchrannej akcie za účelom koordinácie.
Veľkou chybou býva, ak zraneného dotransportujú ku komunikácii a až vtedy
ohlásia RZP žiadosť o transport postihnutého
do zdravostníckeho zariadenia. Dochádza k veľkým časovým stratám. Ideálny
stav je, keď sa ohlási predpokladaný príchod a vozidlo RZP je už pristavené
na mieste dohodnutého stretnutia. Preto je dôležité vždy po prebraní hlásenia
o nešťastí informovať dispečng RZP,
za účelom lepšej koordinácie práce jednotlivých záchranných zložiek. Ďalšou
veľkou chybou býva ak laik sám zhodnotí poveternostné podmienky a vyhlási:
“vrtuľník nevoláme, v tomto počasí aj tak nemôže lietať”. Toto by som nechal
na odborníkov. Mnohokrát nie je jasné či pod lavínou niekto je, správy
svedkov sú nejasné, a preto je organizovaná klasická záchranná akcia a
až keď je postihnutý lokalizovaný, privolá sa LZS. Vzhľadom na graf prežitia
pod lavínou, je každému jasné, že sa
prichádza o drahocenný čas, postihnutému to môže byť osudné a preto by
sa v každom spornom prípade malo postupovať ako pri evidentnom zasypaní
osôb. V prípade keď svedok hlási zasypanie osôb, LZS vzhľadom na rýchlosť
prístupu, by mala byť prvá na mieste
nešťastia, po vysadení lekára a záchranára transportuje ďalších záchranárov
a materiál.
Hledání zasypaného pomocí sondy, foto: Jan Polák
Ak je hodnoverne overená skutočosť
že nik s postihnutých nie je na povrchu lavíny a s ostatných nikto nepotrebuje
urgentnú lekársku pomoc, vtedy by ako prvý mal byť na miesto transportovaný
záchranár so psom a lekár, po nasadení psa do terénu vrtuľník priváža ostaných
záchrancov.
Po ukončení záchrannej akcie transportuje
zachráneného do nemocničého zariadenia, alebo v podvese telesné pozostatky.
Pri klasickej akcii toto realizuje THS, vprípade zachráneného na miesto
vopred určného kontaktu s vozidlom RZP.
Prednemocničá starostlivosť u zasypaných
lavínou
Zasypanie lavínou ako vonkajšia noxa ohrozuje akútne postihnutého na živote mechanickým pôsobením más snehu a vlečených skál, nárazmi na terénne prekážky, pádom cez skalné prahy, uzavretím dýchacích otvorov a termickým pôsobením. Smrť u zasypaného lavínou môže nastať nešpecifickým traumatickým poškodením, alebo špecifickým poškodením a to asfyxiou a akcidentálnou
hypotermiou. Stanovenie smrti pri traumatickom poškodení nepredstavuje
diferenciálno diagnostické problémy. V prípade špecifického poškodenia
sa dif.dg. rozhodujeme medzi akútnou asfyxiou alebo hypotermiou v IV. štádiu.
Podľa prítomnosti dýchacej dutiny stav
rozdeľujeme na:
Akútnu asfyxiu (dýchacia
dutina neprítomná, smrť nastáva najneskôr do 45 minút od postihnutia),
alebo Hypotermiu. U hypotermných pacientov nastáva nebezpečnstvo kardiovaskulárnej instability od kritickej teploty telesného jadra 32°C. Rýchlosť ochladzovania v lavíne je priemerne 3°C za hodinu, závisí však od oblečenia, hmotnosti tela, vyčerpania, stupňa poranenia a ostatných individuálnych faktorov.
Kritická teplota telesného jadra nastupuje spravidla
po 90 minútach, nie však skôr ako po 45
minútach po zasypaní. Zástava srdca musí byť potvrdená elektrokardiograficky,
telesná teplota epitympanálnym, alebo ezofageálnym meraním bezprostredne
po vyprostení.
Po vyprostení živého zraneného pacienta
postupujeme ako pri polytraume, pri vyprostení pacienta so zastaveným obehom
a po vylúčení zranení nezlučitelných so životom, podľa prítomnosti dýchacej
dutiny postupujeme nasledovne:
Teplota telesného jadra pri vyprostení
viac ako 32°C, alebo dĺžka zasypania do 45 min.
Krvný obeh ohrozujúca hypotermia
je vylúčená, ide o akútnu afyxiu. šanca na úspešnú resuscitáciu klesá od
nastúpenia zástavy v priebehu niekoľkých minút na nulu. V každom prípade,
keďže nemáme verifikovaný čas kedy došlo k zástave, je to indikácia na
resuscitáciu. Ukončjeme po 20 minútach.
Teplota telesného jadra menej ako 32°C,
dĺžka zasypania nad 45 minút, neprítomná dýchacia dutina.
Konštatujeme smrť udusením ak bola bezpeče vylúčná dýchacia dutina,
nález upchatia dýchacích otvorov snehom-autentické verifikované údaje-priamo
lekár alebo vyprosťujúca osoba.
Teplota telesného jadra pod 32°C, doba zasypania nad 45 minút, dýchacia
dutina prítomná.
Podozrenie na hypotermiu v IV. štádiu. Izolácia, intubácia, resuscitácia,
transport na klinické pracovisko s ECC.
Ak nemáme autentické údaje o
dýchacej dutine a nemôžeme vylúčť
hypotermiu v IV. štádiu, postupujeme ako pri potvrdenej dýchacej dutine.
Prognóza však býva infaustná.
Prítomnosť dýchacej dutiny je veľmi
dôležitá pre postup lekára, preto každý kto nájde zasypaného a vyprosťuje
ho z lavíny, musí hľadať jej prítomnosť, alebo neprítomnosť, resp. ak je
prítomný lekár, musí sa vyprosťovanie odohrávať za jeho asistencie.
Spracoval MUDr. Vopálenský Branislav, Vyšné Hágy
Literatúra:
Popis, charakteristika a triedenie lavín, Ing.L.Milan,
Tatry č6/95, 1/96,2/96
Zasypaní lavínou so zástavou srdca a krvného obehu,
Brugger,Durrer, IKAR
Odborné texty Leteckej Záchrannej Služby
f. ATE Poprad
Výcvik a použití lavinoveho psa, Ing. L. Milan
a kol., Metodický dopis ČSTV 1981
Tento čánek je reinkarnací čánku z jedněch z prvních fungujících stránek horské medicíny ve střední Evropě,
které založil MUDr. Branislav Vopálenský.
Původní podoba stránek je zde.
Pozor: článek už je postarší a údaje o volání záchranných služeb nejsou aktuální. Správný postup kdy, koho a na jaká čísla volat, je zde v článku
Když volám o pomoc od Tomáše Franka.