Prvého a druhého marca sme spoločne s Wolfim Hellom urobili prvovýstup centrálnou časťou východnej steny, pričom sme hľadali tú najlogickejšiu zimnú líniu.
Kopec je známy tradičním odistením. Rozhodli sme sa liezť bez borhákov, čo nám robilo problémy v najťažších dĺžkach kde sme sa museli v obtiažnosti M6-M8 pohybovať desať až 15 m nad posledným istením. Veľmi nám pomohla drytoolingová technika.
Čakalo nás 21 lanových dĺžok, kde sme museli liezť a kombinovať lezenie na suchej skale s nebezpečnými glazúrami vo vodou vybrúsených kuloároch. Takže bolo nutné vyzúvať a obúvať mačky, podľa potreby používať zbrane.
Bivakovali sme na snehovej rampe po desiatej lanovej dĺžke, druhý bivak bol na vrchole, kde sme si netrúfli schádzať nepoznaným terénom v noci.
Veľmi nás zdržiavalo a unavovalo nosenie batohu, ktorý sme v členitom teréne nemohli vyťahovať.
Zatiaľ je v rámci zisťovania a jednania, či sme dve lanové dĺžky neliezli spoločne s letnou už existujúcou cestou. Podľa sprievodcu je to ťažké rozoznať, aj keď podľa môjho predpokladu sme liezli kuloárom a pôvodná cesta vedie pilierom hneď vedľa v každom prípade sme na nijaké istenie nenarazili.
Pre mňa to bola tá najtvrdšia zimná cesta ktorá vyžaduje komplexné lezenie a istý pohyb v horách.
Našli jste ve článku chybu, nebo překlep? Budeme vděční za upozornění. Napište nám. Děkujeme
Nový komentář nemá souvislost s jinými komentáři. Chcete-li odpovědět na existující komentář, najeďte si na něj a klikněte v jeho hlavičce na slovo Reagovat