Horské lietanie - rozhovor s Paľo Rajčanom

 
Padák, foto: Pavol Rajčan

Ahoj Paľo, díky že sis udělal čas na čtenáře Horyinfa. Jak se ti daří a co zajímavého jsi v poslední době podnikl?

Som rád že môžme spolu urobiť rozhovor na stále kvalitnejšom webe ako je Horyinfo.
Posledným mojím podnikom bol prvovýstup v západnej stene Rotwand v Dolomitoch. Cestu sme sa snažili ešte 26 oktobra vyliezť volne, čo sa nám aj s časti podarilo okrem jednej lanovej dlžky ktorú sme ohodnotili 7c A0. Musíme sa ešte do našej cesty vrátiť budúci rok a doliezť. Jedná sa o tažkú vyrovnanú 11-dlžkovú cestu, kde po sebe nasleduje viacero náročných dlžok a posledný najtažší bulder sa nachádza po 300m lezenia.

Tak to bude bomba, až se to povede. Prý sis mezi svou výbavu přidal i paraglajdingový padák? Co tě k tomu vedlo?

S lezením som začal pred šestnástimi rokmy a s lietaním asi 14 rokmi. Tak nejak to automaticky vyustilo spojiť tieto dva športy. Za posledné roky sa viaceré svetové firmy vybrali cestou odlahčovania paraglajdingovej výstroje. Jednou z nich je česká firma SKY Paragliders.Takže máme 2-3kg padáky a škoda by to bolo nevyužiť.

Ueli Steck prišiel s myšlienkou pri svojich solovýstupoch v Himalájach zlietavať. Viacero osemtisícoviek je zletených na padáku. Paraglajdingové expedície vo vysokých horách sa rozmáhajú a ukazujú že aj tie najvyššie hory sú vhodné za optimálnych podmienok na let. Prišiel čas aby sme si uľahčili, skrátili a spríjemnili naše túry alebo expedície.

foto: Pavol Rajčan

Myšlenka na slétávání z hor na padáku tu byla dřív, než Ueli Steck. Od nás už to zkoušel legendární Míra Šmíd v osmdesátých letech minulého století. Známý je jeho úraz při přistání na Kavkaze, když slétal z hory Bžeduch. Naražených zadků a nalomených obratlů bylo v té době docela hodně. Co se podle tebe od té doby změnilo?

Pionierske roky v každom horskom športe boly tvrdé a prišlo k vela úrazom. Paraglajding je ešte stále mladým športom a to nehovorým o horskom lietaní.Učíme sa s chýb.
Prirovnal by som to zo skialpinizmu pred 20-30 rokmy venovalo sa mu málo ludí, chýbali lavínové znalosti. Kto by raz povedal, že v tejto dobe bude, pomaly viac ludí na skialpoch ako na zjazdovkách, ako to pozorujem teraz tu v Sudtirole.

Čo sa vlastne zmenilo?
Vývoj lahkej a funkčnej výstroje umožnujúcej volný pohyb. Metodika. Lavínová problematika-Lavínové merania, správy, predpovede, lavínové vyhladávače, Abs ruksaky atd...
To znamená v tejto dobe na počet aktívnych skialpinistov, úrazovosť klesla na relatívne mierne percento.Hory sa nezmenili ale zmenila sa informovanosť a vybavenie
.
Vráťme sa k lietaniu čo sa zmenilo, alebo zlepšilo, aby sme lietali bezpečnejšie. Určite predpoved počasia, lepšie poznanie lokálnych veterných podmienok, ktoré su lepšie zmapované. Potom kontrola vetra na vrcholových meteostaniciach. Tridsaťročné skúsenosti, ktoré vyustili v určité pravidlá a normy bespečného lietania, úroveň paraglajdingového športu.
Výstroj: Kvalitné záložné padáky. Ochrané sedačky s nafukovatelným airbackom. Hlavne padákové horské klzáky.
Platí pravidlo, čím vyšší kopec tak su spravidla silnejšie vetry a my potrebujeme na to padáky s menšou plochou. Dnešné horolezecké padáky maju plochu medzi 14-19m2 čo nám zaručuje lahší štart s malej štartovacej plochy, vyššiu doprednú rýchlosť čo je velkým plusom pri silných vetroch, a su stabilnejšie v turbulentnom prostredí. Podla našich skúseností, nášho majstrovstva, stúpa aj náš pocit bezpečnosti. Sami rozhodujeme o riziku, a niekedy je lepšie jednoducho padák nerozbalovať a radšej zosupiť po svojich nohách.

foto: Pavol Rajčan

Takže v náhradě sestupu slétnutím na padáku vidíš budoucnost alpského lezení?

Myslím že padák v budúcnosti sa zaradí do horolezeckého hardvéru Tak isto ako patria lyže do hôr. Jednoducho má to veľký potenciál. Zlietavanie je zaujímavé hlavne pri väčšom prevýšení. Kde spätná cesta je zdĺhavá, nebezpečná a my sme už unavení a často z toho vychádzajú chybné rozhodnutia alebo strata koncentrácie. V západných Alpách bývajú zostupy až do 8 hodín. Dajú sa túry absolvovať oveľa rýchlejšie. Na týždennom výjazde môžeme stihnúť viacero výstupov, už nie len z časového hľadiska, ale nie sme až tak ustatý s predchádzajúceho dna. Väčšinou ak sa chystáme na výjazd do hôr, tak si vyberáme dobrú periódu počasia, aby náš výjazd bol úspešný. Tak isto aj letové podmienky sú väčšinou možné len v stabilnom počasí. Dnes si môžeme veľmi jednoducho skontrolovať aktuálnu silu vetra na jednotlivých horských meteostaniciach, a tak si pomôcť pri plánovaní našej túry.

foto: Pavol Rajčan

To zní velmi pěkně, ale dá se odstartovat z každého vrcholu?

Z mojich skúseností dá sa odštartovať skoro z každého kopca s výnimkou špicatých vrcholov ako je Matterhorn, ktorý už tak isto bol veľa krát zletený. Jednoducho na skoro každom kopci sa nájde kúsok snehového pola, ľadovca alebo trávnatého porastu jemnej morény z  ktorej môžeme odletieť. Nie je vždy pravidlom, že musím odletieť práve z vrcholu. Často stačí zísť 100-200m na ľadovec alebo iné prijateľné miesto kde často aj vietor je miernejší. Vhodné vrcholy na zlety sú Mont Blanc, Grand Paradiso, Monte Rossa, Mních, Ortler, Piz Bernina, Piz Palu, Similaun, Weisskogel ... 
U nás sú vhodné zimné Vysoké Tatry, alebo zaliezť si na severe Ďumbiera a zletieť do Jasnej atd. 
Časom bude záležať na našom majstrovstve z akého miesta môžme odštartovať. Zdeno Vacke demonštruje, že sa dá zletieť aj s tých najšpicatejších štítov našich Tatier ako napr. Kolový štít, Jastrabia veža.
Čudovali by sme sa, koľko tatranských štítov bolo úspešne zletených v dobách keď o paraglidingu, alebo Hike and Fly tušilo len málo ľudí.

Pro túru s padákem si ale musím pohlídat nejen podmínky pro lezení, ale i podmínky pro let. Asi by nebylo dobré spoléhat na rychlý sestup padákem, kdyby se pak nedalo odstartovat. Neplánovaný bivak ani noční sestup pěšky by nebyly příjemné.

Je priama úmera:
Čím sú kopce vyššie tým aj podmienky sú na let tvrdšie a menej je letových dní v roku. To znamená že vo vyšších položených miestach sú silnejšie vetry na ktoré sa nadväzuje väčšia turbulencia. V lete je rýchly a silný termický vývoj, a s tím spojená rýchla zmena počasia. Horský fén, ktorý charakterizujú rozdiely atmosférického tlaku a teploty na južnej a severnej strane pohoria. Ďalším problémom sú silné údolné vetry, hlavne v letnom období.

Ideálne podmienky na pokojný zlet s hôr je často pri východe slnka, alebo v prvých ranných hodinách, kde často vzduch stojí a nie je v pohybe a my si môžeme letieť ako blízko okolo skalných hrebenou a vežičiek.
Ideálne sú dni pri rozsiahlej tlakovej výše.

Ohladom časového plánovania treba si vždy spraviť časovú rezervu na neplánovaný zostup, lebo s toho vyplívajú neskôr zlé rozhodnutia a možno sme pritlačený časom riskovať a zlietavať za nepriaznivých letových podmienok.

 
Na Ortler s padákem na zádech, foto: Pavol Rajčan

To by ale znamenalo vylézt na vrchol v noci, aby se dalo vzlétnout za svítání. Bivakovat by asi nebylo to pravé. Dá se vůbec slétnout s batohem s věcmi na bivak? Do čeho se vlastně dávají lezecké krámy při sletu dolů?

Každá horolezecká túra sa planuje rozdielne, prípad od prípadu, často v Alpách nás už ráno o 4 hodine doslova “vysáčkuju” s vysokohorskej chaty a tak sme pri normálkach medzi 8-11 hodinou na vrchole. Niekedy plánujeme viacdnovú turu. Alebo stačí nám na výstup len pár hodín.Takže samy si môžme naplánovať pre nás výhodnú varriantu, s padákom môžme zlietať aj pred večerom, skôr ako začne prúdiť vzduch smerom z vrcholu do doliny, často je to pred západom slnka.Tak isto si môžme naplánovať aj bivak na vrchole a za raních hodín zlietnuť.
Na horské lietanie často používame takzvanú Reverso sedačku. Je to ruksak, ktorý keď prevrátime, tak nám vznikne sedačka na lietanie a na jej zadnej strane je ten istý batoh, ale prevrátený, do ktorého sa nam zmestí okolo 40-45 litrov. Malo by to byt dostačujuci objem na naše veci.

 
foto: Pavol Rajčan

Ja by som rozdelil padáky na dve skupiny.
Prvá skupina sú klasické ultraľahké padáky s plochou 22-26m2.
Ich váha sa pohybuje medzi 2.7-4 kg. Sú to univerzálne padáky vhodné na túru ale aj termické lietanie. Nevýhodou sú: nemôžme lietať pri silných veterných podmienkach a potrebujeme väčšie štartovacie miesta.
Druhou skupinou sú Speed Flying. Padáky s plochou 8-18m2 sú spratnejšie a vážia medzi 2-3Kg, vhodné na silnejšie vetry a dá sa na nich odštartovať snáď s každého miesta.
Takže nejak to rozhodnutie je na nás čo prestne chceme s padákom robiť a s čim by sme ho kombinovali. Ja by som volil nejaku strednú cestu medzi 14-19m2

Jak by bylo nejlíp s létáním začít?

Prvom rade prihlásiť sa na paraglidingový kurz, ktorý je základom. V druhom rade pomaly a za dobrých letových podmienok začať samostatne lietať. Snáď najväčším orieškom je pochopiť všetky zákonitosti počasia a podmienok v horách ktoré nás čakajú pred tým než sa poslednou nohou odlepíme od zeme.

Ak zaradíme padák k nášmu horolezeckému hardvéru, tak môžeme si spestriť, uľahčiť, spríjemniť, a možno aj posunúť vpred naše výstupy v horách. Myslím že nie je až taká záťaž 3-5 kg výstroj, aby sme mohli absolvovať väčšinu klasických výstupov.

Díky za rozhovor, hodně dobrých letů a ať se povede Rotwand.

Odkazy: Pavol Rajčan na horyinfo.cz, pavol Rajčan na Facebooku