Zdravim Petr. Nezvyknem sa zapajat do internetovych diskusii, hlavne v pripadoch, ked ludia neznali veci anonymne robia co najviac zla. V Tvojom pripade je to ine, si podpisany, odbornik na lezecku historiu, tak ma veta "Koller vymyslel a Sustr vylezl" z Tvojho pera dost prekvapuje. Je to totiz konstatovanie, ktore nezodpoveda skutocnosti, takze alebo nemas nastudovane informacie spred 30 rokov, alebo mas nejake zle informacie, alebo trochu zavadzas. Pod konstatovanim "Sustr vylezl" si kazdy lezec predstavi, ze Jindro liezol ako prvy vsetky dlzky, alebo ze liezol ako prvy vsetky tazke dlzky. Skutocnost je taka, ze sme sa dlzku po dlzke vo vedeni striedali a iba raz sa stalo, ze Jindro po dlhom lezeni predposlednej dlzky pred samotnou Rybou, pokracoval aj dalsou dlzkou do Ryby, lebo som bol z cakania na stande riadne stuhnuty. V Ceste cez Rybu nie je ziadna dlzka vyrazne klucova, pri prvovystupe bola dolezita dlzka s traverzom, ktoru liezol Jindro a velmi neprijemna bola dlzka z Ryby, ktoru som po bivaku za studeneho rana liezol ja. Vsetky dlzky medzi Rybou a policou su dost tazke, z piatich som liezol ako prvy tri ja. Jednoducho to tak vyslo. Kazdy si vzdy vyliezol svoju dlzku, nikdy sme sa pri lezeni svojej dlzky ani jeden nevratili, ze sme ju nevedeli vyliezt. Nezvyknem pisat v akej ceste som co liezol ako prvy, vo viacerych znamych prvovystupoch som toho tahal viac ako bol moj diel. Jednoducho ma bavilo a stale bavi liezt na prvom konci a objavovat. A nikdy som sa ani netajil tym, ze moji mladsi spolulezci vyliezli pri nasich novych cestach tazsie dlzky ako ja, je to prirodzene. Este k Jindrovi, bol to naozaj genialny lezec, ktory ma obrovsku zasluhu na tom, ze sme Rybu vyliezli tak, ako sme ju vyliezli. Lezecky sme na tom boli vtedy rovnako, vedel som vybouldrovat o nieco tazsie veci, ale Jindro mal fantasticku hlavu a psychicku odolnost. Iste by som bol vyliezol Rybu aj s mojim vtedajsim najcastejsim partnerom Andrejom Belicom, ale Andrejko bol vtedy na Kancendzonge. Jindrova vynimocnost bola hlavne v tom, ze zatial co som vsetkych mojich spolulezcov trochu ucil horolezectvu, s Jindrom sme sa pod Rybou naviazali na spolocne lano prvy raz v zivote a on robil vsetko presne rovnako, nemuseli sme si nic hovorit, od povelov, lezenia, standov atd. Jindro mal vtedy necelych osemnast a z tohto hladiska to bol iste najvacsi talent, s akym som kedy liezol. Takze takto to pred 30 rokmi bolo. Pisem hlavne preto, ze opakovana nepravdiva informacia sa casom akceptuje ako skutocnost, starsi si to z totalitnych casov dobre pamatame. Toto iste nie je rovnaky pripad a Petr, viem, ze v tom nebol ziaden zly umysel, ale asi aj inych bude zaujimat, na zaklade coho vzniklo Tvoje konstatovanie.
PS: Ten ilustracny lezecky snimok nie je samozrejem z Cesty cez Rybu, asi z Dona Quichota.