Postup pri lavínovom nešťastí

Pohyb v horskom teréne v zimnom období prináša väčšinou so sebou nebezpečenstvo zasiahnutia lavínou. Problematika lavínovej záchrany je špecifická čo sa týka nájdenia a vyprostenia zasypaného, ale najmä poskytnutia prednemocničnej starostlivosti.

Lavíny sú na území nášho štátu zimným prírodným javom v stredohorských a vysokohorských polohách. Lavínový terén je charakteristický veľkým sklonom, hladkosťou a kompaktnosťou povrchu v mieste odtrhu, expozíciou s nadmerným hromadením vetrom previevaného snehu a chýbajúcim zastúpením vyššej vegetácie.

Lavínové útvary: Snehová doska, prevej a vankúš. Sú to útvary vytvorené vetrom s labilným stavom. Snehová doska je veľmi krehký plošný útvar, s častým výskytom po snežení s vetrom a víchricou. Snehový prevej a vankúš majú väčšie vertikálne navrstvenie na menšej ploche, zaťažením sa ich labilita stupňuje.

Popis charakteristika a triedenie lavín: Pod pojmom lavína myslíme jednorázové gravitačné premiestnenie množstva snehovej hmoty z úboča nadol, ktoré pri svojom pohybe môže spôsobiť poškodenie prostredia a ohrozenie života. Lavína sa podľa morfologickej charakteristiky delí na 3 pásma: pásmo odtrhu, transportné pásmo a pásmo nánosu.



Pásmo odtrhu: Spadá do kritického miesta najväčšieho ťahového napätia v snehovej pokrývke. Odtrh je miesto zlomu, resp. rozpojenia snehovej pokrývky. Podľa tvaru sa odtrhy delia na bodové a čiarové.

Bodový odtrh znamená vznik pohybu snehu v jednom bode, ktorý sa smerom na dol zače kužeľovito rozširovať. Čiarový odtrh znamená kľukatú ostrohrannú čaru, pričom rovina zlomu je kolmá na spádnicu svahu. Vedľajší názov lavíny vzniknutej z čarového odtrhu je aj doskovitá lavína. Po uvoľnení snehu sa jeho masy pohybujú po šikmej naklonenej rovine nadol. Ak sklzný povrch vytvára niektorá pevná snehová vrstva uprostred snehovej pokrývky tak hovoríme o povrchových lavínach. Keď odtrh siaha až na terén, tak ide o základové lavíny. Kvalita snehu: nový sneh(väčšina lavín), starý sneh, môžu byť vlhké alebo počas mrazivých dní suché.

Príčny vzniku: samovoľné alebo umelé. Samovoľné lavíny vznikajú prirodzeným vývojom procesov zmien množstva a fyzikálnych vlastností snehu. Zmenšovanie pevnosti vzniká v dôsledku preťaženia, nárastom hmotnosti nového snehu a tiež fyzikálnou premenou štruktúry jednotlivých elementárnych částíc snehu (napr. čsom sa sneh v hĺbke mení z pôvodnej snehovej vločy na beztvaré zrno - deštruktívna metamorfóza a následne sa postupne mení rôznymi fyzikálnymi procesmi na kónický kryštál (dutinovú inoväť)- konštruktívna metamorfóza. Tento proces, najmä ak sa nachádza niekde v hĺbke snehovej pokrývky vrstva tvrdšieho snehu a na ňom je vrstva dutinovej inoväte, maximálne znestabilňuje snehovú pokrývku). Umelé podnety sú spôsobené náhlou prítomnosťou-zaťažením snehovej pokrývky cudzím prvkom (pád skaly, živočíchy, čovek).

Transportné pásmo: Je to priestor lavíny, od zlomu odtrhu, až po miesto spomalenia a zastavenia prúdenia. V transportnom pásme sa vytvorí zreteľná lavínová dráha a prebehne premiestnenie do pásma nánosu. Podľa priečeho tvaru dráhy lavíny delíme na plošné a žľabové. U plošných prevláda rozmer šírky a spravidla ich bočé obmedzenie nespôsobuje terén. Dráha žľabovej lavíny je úzka a dlhá. Minimálna šírka lavíny je miesto, v ktorom dochádza k veľkým tlakom a zvýšeniu rýchlosti. Dĺžka dráhy je závislá od terénu, rýchlosti, množstva a kvality snehu, priechodnosti dráhy. Výška hladiny lavíny závisí od množstva prúdiaceho snehu.

Prúdenie snehových más: Tečenie, kĺzanie, prevaľovanie a gúľanie. Kompaktné snehové masy sa rozlamujú a rozdrobujú. Pohyb je podobný pohybu hustej tekutiny-tečúce lavíny. Prachové lavíny sa pohybujú vo vzduchu v podobe padajúceho oblaku, pohyb je vírivý, turbulentný, má veľkú rýchlosť s účinkami smršte. Má veľký dynamický náboj a pôsobí mohutným dojmom.

Pásmo nánosu: Počas transportu sa rýchlosť pohybu pomaly znižuje. Snehové masy sa nepravidelne hromadia a vznikajú haldy. Nakoniec sa prúd zastaví úplne. Úsek lavíny, kde sa sneh nahromaďuje, je pásmo nánosu. Lavína môže mať hlavný a vedľajšie nánosy. Najčastejšie majú jeden kompaktný nános na dolnom konci. Tvar je rozmanitý. Po zastavení prúdenia žľabovej lavíny je v tvare dlhého, v priečom reze nepravidelného valca. Pri rozliatí na plochom teréne ma nános viac lalokov. Štruktúra nánosu sa rozdeľuje podľa veľkosti kusov(hrubý,jemný). Často v nánose bývajú prímesy rôzneho druhu (skaly, vetvy, kmene). Pre štatistiku má význam výška čela, šírka a dĺžka nánosu, hĺbka haldy.

Hľadanie zasypaných osôb:

Lavínou zasypané osoby sa nachádzajú pod povrchom nesúrodého materiálu. Prvou rozhodujúcou požiadavkou je ich rýchle nájdenie. V súčasnosti už veľa osôb pohybujúcich sa v horskom teréne nosí lavínové hľadače -PIPS-y, ktoré umožňujú rýchlu lokalizáciu zasypaného a jeho vyprostenie. Ďalšia metóda je nasadenie lavínového psa a to najprv rýchlym zbežným spôsobom a potom pomalým podrobným spôsobom. Preniknutie pachu spod povrchu snehového nánosu a jeho ďalšie rozplynutie je závislé od intenzity pachu, dĺžky zasypania, kvality snehu (poréznosť), smeru s sily vetra, teploty a vlhkosti vzduchu a snehu. Najpriaznivejšie prepoklady pre úspešný výsledok hľadania psa je, keď zasypané osoby sú živé, lavínový nános je porózny, teplota snehu je málo pod 0°C a na lavíništi je kľud bez cudzích pachov. Z hľadiska výhody nasadenia psa na pachovo čistú lavínu je potrebné aby sa psi dostali na lavínište s prvým zásahovým družstvom.



Ak pes zlyhá, tak do práce nastupuje sondovacie družstvo. Sondovanie je systematické prebodávanie nánosu. Prevádza sa dvojakým spôsobom, buď redšie-t.j. jednotlivé vbodnutia sú vo vzdialenosti 75x70cm, alebo hustejšie a to jemnosondážou, pričm sa dosahuje hustota bodov 30x35 cm. Jemnosondáž do hĺbky 2,5-2,8m je naprosto istá metóda. Je však veľmi náročá na čas, množstvo ľudí a materiálu.

Stupne lavínového nebezpečnstva

Stupeň	Stabilita snehovej pokrývky	Pravdep.uvoľnenia
1	Dobre spevnená, stabilná	Možné malé snehové zosuny
2	Dobre spevnená, na ojed. extremnych svahoch len mierne spevnená	Možný ojedinelý výskyt lavín pri mechanickom zaťažení
3	Na extrémnych strmých svahoch mierne až slabo spevnená	Uvoľnenie lavíny pri malom mechanickom zaťažení, na strmých svahoch možný výskyt samovoľných malých až stredných lavín
4	Snehová pokrývka je na väčšine lavínových svahoch slabo spevnená	Veľká pravdepodobnosť uvoľnenia avín, na väčšine lavínových svahoch už pri najmenšom mechanickom zaťažení, vznikajú samovoľné stredné a veľké lavíny
5	Snehová pokrývka je všeobecne slabo spevnená a nestabilná	Možný vznik veľkých lavín aj na menej strmých a netradičých lavínových svahoch

Postup pri lavínovom nešťastí

Lavínová záchrana: Záchranu v lavínach u nás vo Vysokých Tatrách realizuje Horská Služba Tanapu v spolupráci s Leteckou Záchrannou Službou ATE, resp. Oddelením Prednemocničej Starostlivosti NsP Poprad a Dobrovoľným Zborom Tatranskej Horskej Služby.
Postup organizovania záchranných prác: Postup sa líši od spôsobu tiesňovej výzvy. Poslednú dobu s rozvojom mobilných telefónov pribúdajú hlásenia priamo z miesta nešťastia, volajúci adresujú tiesňovú výzvu či na dispečng THS alebo priamo na Dispečng RZP. Mnohokrát svedok, alebo priamo menej zranený, či nezranený účstník lavíny, hlási nešťastie na najbližšom miestie (horskej chate, stanici lanovky u službukonajúceho či náhodne sa vyskytujúceho čena THS).



V každom prípade sa tiesňová výzva dostane buď na Dispečng THS, alebo RZP. Dispečng LZS dostáva hlásenie o lavínovom nešťastí priamo z RZP alebo THS, mnohokrát zachytí vo vysielačke už prvé hlásenie a sám si žiada doplňujúce informácie. V prípade dobrých letových podmienok je LZS väčšinou prvá zo záchranných zložiek na mieste nešťastia, kde zloží materiál, záchrancov, psov, prípadne ak už bol postihnutý vyprostený, tak aj okamžitý transport do zdravotníckeho zariadenia. Ak nie, transportuje ďalších záchrancov, materiál, atď.

V prípade zlých letových podmienok je situácia zložitejšia. Dochádza k organizovaniu klasickej záchrannej akcie, do ktorej nastupuje množstvo ľudí, ktorí sa terénnymi vozidlami, snežnými skútrami snažia dostať čo najbližšie k miestu nešťastia, dalej však sú nútení postupovať po vlastnej osi, čo je aj s materiálom znače zdĺhavé a namáhavé. THS musí zabezpečť dostatok ľudí, čo najmä v pracovných dňoch v dopoludňajších hodinách keď čenovia Dobrovoľného Zboru THS sú vo svojich občanskych zamestnaniach, je obtiažné. THS musí zabezpečť lekára, vzhľadom na nutnosť intenzívnej starostlivosti pre postihnutých a lekár slúžiaci na RZP sa nemôže zúčstniť priamo záchrannej akcie pre možný paralelný výjazd RZP k inému prípadu. RZP napriek tomu musí byť informovaná o priebehu záchrannej akcie za účelom koordinácie. Veľkou chybou býva, ak zraneného dotransportujú ku komunikácii a až vtedy ohlásia RZP žiadosť o transport postihnutého do zdravostníckeho zariadenia. Dochádza k veľkým časovým stratám. Ideálny stav je, keď sa ohlási predpokladaný príchod a vozidlo RZP je už pristavené na mieste dohodnutého stretnutia. Preto je dôležité vždy po prebraní hlásenia o nešťastí informovať dispečng RZP, za účelom lepšej koordinácie práce jednotlivých záchranných zložiek. Ďalšou veľkou chybou býva ak laik sám zhodnotí poveternostné podmienky a vyhlási: “vrtuľník nevoláme, v tomto počasí aj tak nemôže lietať”. Toto by som nechal na odborníkov. Mnohokrát nie je jasné či pod lavínou niekto je, správy svedkov sú nejasné, a preto je organizovaná klasická záchranná akcia a až keď je postihnutý lokalizovaný, privolá sa LZS. Vzhľadom na graf prežitia pod lavínou, je každému jasné, že sa prichádza o drahocenný čas, postihnutému to môže byť osudné a preto by sa v každom spornom prípade malo postupovať ako pri evidentnom zasypaní osôb. V prípade keď svedok hlási zasypanie osôb, LZS vzhľadom na rýchlosť prístupu, by mala byť prvá na mieste nešťastia, po vysadení lekára a záchranára transportuje ďalších záchranárov a materiál.



Ak je hodnoverne overená skutočosť že nik s postihnutých nie je na povrchu lavíny a s ostatných nikto nepotrebuje urgentnú lekársku pomoc, vtedy by ako prvý mal byť na miesto transportovaný záchranár so psom a lekár, po nasadení psa do terénu vrtuľník priváža ostaných záchrancov.

Po ukončení záchrannej akcie transportuje zachráneného do nemocničého zariadenia, alebo v podvese telesné pozostatky. Pri klasickej akcii toto realizuje THS, vprípade zachráneného na miesto vopred určného kontaktu s vozidlom RZP.

Prednemocničá starostlivosť u zasypaných lavínou

Zasypanie lavínou ako vonkajšia noxa ohrozuje akútne postihnutého na živote mechanickým pôsobením más snehu a vlečených skál, nárazmi na terénne prekážky, pádom cez skalné prahy, uzavretím dýchacích otvorov a termickým pôsobením. Smrť u zasypaného lavínou môže nastať nešpecifickým traumatickým poškodením, alebo špecifickým poškodením a to asfyxiou a akcidentálnou hypotermiou. Stanovenie smrti pri traumatickom poškodení nepredstavuje diferenciálno diagnostické problémy. V prípade špecifického poškodenia sa dif.dg. rozhodujeme medzi akútnou asfyxiou alebo hypotermiou v IV. štádiu. Podľa prítomnosti dýchacej dutiny stav rozdeľujeme na:

Akútnu asfyxiu (dýchacia dutina neprítomná, smrť nastáva najneskôr do 45 minút od postihnutia),

alebo Hypotermiu. U hypotermných pacientov nastáva nebezpečnstvo kardiovaskulárnej instability od kritickej teploty telesného jadra 32°C. Rýchlosť ochladzovania v lavíne je priemerne 3°C za hodinu, závisí však od oblečenia, hmotnosti tela, vyčerpania, stupňa poranenia a ostatných individuálnych faktorov.

Kritická teplota telesného jadra nastupuje spravidla po 90 minútach, nie však skôr ako po 45 minútach po zasypaní. Zástava srdca musí byť potvrdená elektrokardiograficky, telesná teplota epitympanálnym, alebo ezofageálnym meraním bezprostredne po vyprostení.

Po vyprostení živého zraneného pacienta postupujeme ako pri polytraume, pri vyprostení pacienta so zastaveným obehom a po vylúčení zranení nezlučitelných so životom, podľa prítomnosti dýchacej dutiny postupujeme nasledovne:

Teplota telesného jadra pri vyprostení viac ako 32°C, alebo dĺžka zasypania do 45 min.
Krvný obeh ohrozujúca hypotermia je vylúčená, ide o akútnu afyxiu. šanca na úspešnú resuscitáciu klesá od nastúpenia zástavy v priebehu niekoľkých minút na nulu. V každom prípade, keďže nemáme verifikovaný čas kedy došlo k zástave, je to indikácia na resuscitáciu. Ukončjeme po 20 minútach.

Teplota telesného jadra menej ako 32°C, dĺžka zasypania nad 45 minút, neprítomná dýchacia dutina.
Konštatujeme smrť udusením ak bola bezpeče vylúčná dýchacia dutina, nález upchatia dýchacích otvorov snehom-autentické verifikované údaje-priamo lekár alebo vyprosťujúca osoba.

Teplota telesného jadra pod 32°C, doba zasypania nad 45 minút, dýchacia dutina prítomná.
Podozrenie na hypotermiu v IV. štádiu. Izolácia, intubácia, resuscitácia, transport na klinické pracovisko s ECC. Ak nemáme autentické údaje o dýchacej dutine a nemôžeme vylúčť hypotermiu v IV. štádiu, postupujeme ako pri potvrdenej dýchacej dutine. Prognóza však býva infaustná.

Prítomnosť dýchacej dutiny je veľmi dôležitá pre postup lekára, preto každý kto nájde zasypaného a vyprosťuje ho z lavíny, musí hľadať jej prítomnosť, alebo neprítomnosť, resp. ak je prítomný lekár, musí sa vyprosťovanie odohrávať za jeho asistencie.


Spracoval MUDr. Vopálenský Branislav, Vyšné Hágy

Literatúra:
Popis, charakteristika a triedenie lavín, Ing.L.Milan, Tatry č6/95, 1/96,2/96
Zasypaní lavínou so zástavou srdca a krvného obehu, Brugger,Durrer, IKAR
Odborné texty Leteckej Záchrannej Služby f. ATE Poprad
Výcvik a použití lavinoveho psa, Ing. L. Milan a kol., Metodický dopis ČSTV 1981

---

Tento čánek je reinkarnací čánku z jedněch z prvních fungujících stránek horské medicíny ve střední Evropě, které založil MUDr. Branislav Vopálenský.

---

Původní podoba stránek je zde.
Pozor: článek už je postarší a údaje o volání záchranných služeb nejsou aktuální. Správný postup kdy, koho a na jaká čísla volat, je zde v článku Když volám o pomoc od Tomáše Franka.