FRAM znamená vpred

"A skôr, ako na detailných fotografiách steny začnú vznikať plány a línie novej cesty, objavuje sa v hlave jej názov - Fram. A ešte myšlienky na Fridtjofa Nansena, ktorého si nesmierne ctím. Stál pri zrode Spoločnosti národov. Po 1. svetovej vojne sa vďaka Nansenovým pasom dostávajú desaťtisíce mužov do svojich domov a k rodinám."

"V dvadsiatich rokoch svojou neuveriteľnou vôľou a aktivitou zachraňuje státisíce ľudí na Považí od smrti hladom. Vagóny obilia dávajú život mužíkom v Rusku, proti ktorému v tom čase stojí celý svet. Ctím si obdivuhodné činy veľkého humanistu. A pravdažeje tu Severný pól, jeho veľký sen."

"Nansen zostrojuje špeciálnu loď, ktorej dáva meno Fram. Zamrznutá do polárnych ľadov driftuje k pólu a po polárnej noci sa Nansen s Johansenom vydávajú ďalej pešo. Aj keď nedosiahnu najsevernejší bod, dostávajú sa najbližšie k pólu a ich rekord ostane dlhé roky neprekonaný."

"Po troch rokoch sa objavujú vo svete, ktorý ich už dávno pokladal za stratených a mŕtvych. Triumfálny návrat. Nansen sa na pól nedostal, ale požičiava loď krajanovi Amundsenovi, ktorý aj vďaka jeho radám stojí prvý na Južnom póle. Fram znamená v nórskom jazyku Vpred. Fram ako symbol nezlomnej vôle a vytrvalosti, ľudskej sily a dobrodružstva.
Fram ako inšpirácia pre novú cestu na Marmolade."

Toto napísal Igor v krásnom článku v časopise Jamesák.



Dostal som mail:

"Ahoj Peter, ako sa máš?
Včera jsem dostal zprávu, že Vašek Šatava s Dušanem Stoupou Janákem vylezli RP Fram, který jsi začínal kdysi s Korzičanem. Co na to říkáš, jako jeden z těch, kteří Fram zkoušeli?"

Teším sa, že sa do toho týto chlapci tak zakúsli a nenechali to po minuloročnom prelezení AF. Pred rokom som bol trocha zaskočený z použitia portaleže. Jaskyňa Ryba je celkom blízko problému a toto si myslím že vo Frame nemuselo byť. Každopádne im blahoprajem a teším sa, že Fram sa dostáva znova do pozornosti.



My sme v 89 roku, kedy sme anabázu Framu otvárali, skončili ešte pod Rybou. Igor ešte razil názor nyty použiť len na štandoch a nie na postup. Padal som tam dosť dlhé tigre do skôb a vklínencov, ale v tom čase som mal pocit nesmrtelnosti a ani som neprotestoval že jediný nyt čo som dostal do pytlíku s maglajzom bol iba pre prípad beznádeje určený na návrat. Rok nato Igor skúsil iného spolulezca - Vonda. Vondo sa ale "nemal chuť hlušiť" a niektoré nervy drásajúce fleky v mierne položenom teréne doistil nitmi. Dostali sa len pod miesta kde som v úvodnom roku skončil a tak provokácia s krásnym menom Fram bola stále otvorená.



V 91 som sa vrátil na Marmoladu znova. Aby bolo veselo, nahovoril som spústu kamarátov z ktorých dvaja prevzali po mne nasledujúce roky štafetu spolulezenia s Igorom Kollerom. Boli to Miro Piala a Dino Kuráň.

Po príjemnom dolezení starých dĺžok sme sa dostali pod miesta kde som v prvom roku skončil. Spomínam si ako si Igor dokonale pamätal nielen svoje dlžky ale aj moje. Navigoval ma z dola abych šetril energiu lebo všetko mal v hlave. Potešil ma nový nit ktorý bol pár metrov pod mojou poslednou skobou a vrhnul som sa na dlhý odlez v kolmom teréne. Rozhecovali ma tri parádné držky a komando pozorovateľov vo Via Italia. Liezli tam Andrej Chrastina a Miro Piala + Peter Frolo svoju prvú Marmoládsku skúsenosť. Myslím že pre Andreja to vtedy aj stačilo v takýchto stenách, ale s Mirom sme dali o pár dní Rybu. Ďalším pokusom som prerazil do spásnych terénov s chytmi ale stále bez zaistenia. Dĺžka končila u hodín jak dobrá roba v páse a to bol aj sakramensky dobrý štand pre Igorovu ťažkú technickú dĺžku ktorá nebola až tak morálová.



Mal som vtedy pocit, že Igor si vždycky tie istenia nejak vyčaruje ale dlho mu to trvá. Moje dĺžky mali pomerne málo istení a ani som sa príliš nezdržoval a radšej upaloval vpred. Posledná dĺžka pod Rybou bola zhmotnená nádhera s verdonskou skalou. Preliezol som ju nadoraz lán, 8+ s nejakými štyrma isteniami ale vedel som, že v Rybe všetko končí a ten podvečer už povegetíme v pohodlí Rybieho chvosta. Než sa Igor pripravil, nabil som do stropu jaskynky dobrý štandový nit a on ešte skúsil prvé metre narovnať pôvodný výlez z Rybieho chvosta. Ráno mi nit hodne dobre poslúžil pri vykláňaní sa a pozorovaní prvolezca. Igorovi trvalo dolezenie tejto dĺžky snáď 4 hodiny a ten čas nám neskôr chýbal. Mne začali problémy krátko po traverze vľavo a skončil som v nejakých dierkach ktorých bolo dosť málo aby som kombinovaným lezením po háčikoch a po svojich tým prerazil. Podstatné bolo, že tu boli dva nity a tak som sa nemusel obávať padať, no nepomohlo mi to. Za sedlom Ombreta sa ohlasovala búrka a tak sme zatrúbili na ústup. Pre mňa ako sa ukázalo definitývny.



Rok nato som sa na Marmoladu ešte posledný krát vrátil, na skok a jednu cestu - Moderné časy. Ďalší rok 11. 9. 93 v deň Lančovho pádu v Yosemitoch som ja mal na skalách 35 metrový pád až na zem, našťastie lano zabralo tesne nad. Rozbil som si kotník s následkami. Z vážnym lezením bolo koniec. Začal som sa venovať cestovaniu a liezol už len rekreačne. Fandil som Igorovi a Mirovi Pialovi v ich atakoch steny. Vo Frame ale boli prenasledovaný nepriazňou počasia a tiež dávali prednosť iným projektom.

Takže je fajn, že štafetu po nich prevzali mladší, silnejší a udatnejší, tak ako to vystihuje Nansenova filozofia keď ponúkol svoju loď menom Fram tým čo prišli po ňom.

Peter Ondrejovič - Becko